Workoholizmus je v dnešnej dobe veľmi atraktívnou témou. Dostala sa mi do rúk kniha Restart, ktorej autormi sú Jason Fried a David Heinemeier Hansson. Piata kapitola tejto knihy sa venuje práve workoholizmu. S textom tejto kapitoly súhlasím v každom bode, pri čítaní som mal pocit, ako keby som to písal ja, preto som sa rozhodol pre vás pripraviť preklad tejto kapitoly. Naša kultúra ešte aj dne v mnohom vyzdvihuje workoholikov. Často počujeme o ľuďoch, ktorých lampy svietia dlho do noci. Ťahajú nočné a prespávajú v kanceláriách. Zničiť sa prácou pri nejakom projekte je považované za česť. Žiadne nasadenie proste nie je postačujúce.
Nie len, že je workoholizmus zbytočný, ale je dokonca hlúpy. Keď pracujete viac, neznamená to ešte, že ste svedomitejší alebo že urobíte viac. Znamená to iba, že viac pracujete. Workoholizmus nakoniec prináša viac problémov, ako ich rieši. Predovšetkým, pracovať takým tempom je neudržateľné. Ako náhle udrie syndróm vyhorenia – a ten udrie – zasiahne o to tvrdšie. Workoholikom tiež uniká to podstatné. Pokúšajú sa vyriešiť problémy hodinami práce. Pokúšajú sa svoju intelektuálnu lenivosť nahradiť hrubou silou. Potom sú výsledkom nešikovné riešenia.
Mnohí sú dokonca zodpovední za krízy. Nesnažia sa premýšľať, ako pracovať efektívnejšie, pretože v skutočnosti radi pracujú nadčas. Radi sa cítia ako hrdinovia. Sami vytvárajú problémy (často neúmyselne), iba aby mohli pracovať ešte viac. Pri ľuďoch, ktorí v práci rozumne zostávajú kratšiu dobu, vyvolávajú workoholici pocit, že sú neschopní. To vedie k pocitom viny a celkove horšej morálke. Prinášajú so sebou tiež syndróm „sedenia v práci“ – ľudia zostávajú v práci len z povinnosti, i keď už fakticky produktívni nie sú. Pokiaľ nerobíte nič iné, iba sa venujete vašej práci, pravdepodobne stratíte dobrý úsudok. Dostanete sa k pokriveným hodnotám a rozhodnutiam. Prestanete byť schopní rozhodnúť, čo stojí za ďalšie úsilie a čo už nie. K tomu sa ešte unavíte. A unavení môžete ťažko robiť dobré rozhodnutia.
Nakoniec workoholici ani nezvládnu viac ako neworkoholici. Možno o sebe tvrdia, že sú perfekcionisti, ale v skutočnosti sa iba utápajú v nepodstatných detailoch, namiesto aby išli na ďalšiu úlohu. Workoholici skrátka nie sú žiadni hrdinovia. Nedokážu čas ušetriť, iba ho spotrebovávajú. Skutočný hrdina je už dávno doma, pretože dokázal zvládnuť svoju prácu rýchlejšie.“ Ľahko sa hovorí pokiaľ človek naozaj nie je vtiahnutý do tohto problému. Keď už sa tak stane, skôr či neskôr môže dotyčný prísť do kontaktu s tzv. syndrómom vyhorenia (angl. BurnOut). Pojem Burn-out syndróm definoval ako prvý nemecko-americký psychiater a psychoanalytik Herbert Freudenberger, ktorý bol týmto syndrómom prechodne sám postihnutý. Významne k výskumu Burn-out syndrómu za posledných 35 rokov prispela psychologička Chrastina Masláchz Kalifornskej univerzity Berkeley, ktorá myšlienku Freudenbergera rozvíjala ďalej a vyvinula diagnostické príručky. Dodnes nie je Burn-out v klasifikačnom systéme psychických porúch ICD-10 definovaný ako samostatná diagnóza.
Burn-out je mnohodimenzionálny problém, ktorý sa rozvíja na podklade súhry individuálnych, spoločenských a pracovnou činnosťou definovaných faktorov. Podla dnešného stavu vedomosti trpí Burn-out syndrómom asi 10% dospelého obyvateľstva. Asi 40% populácie je Burn-out syndrómom ohrozených. Ochorenia angažovaných, obetavých a udatných Na rozdiel od mnohých iných ochorení patrí Burn-out syndróm k ochoreniam, ktoré pre postihnutého nepredstavujú dodatočnú stigmatizáciu, pre ktorú by sa pacient trápil, alebo za ktorú by sa hanbil. Burn-out má nimbus ochorenia najangažovanejších, najusilovnejších, ktorí sa občas zrútia. Nezriedka je toto ochorenie na začiatku spojené takpovediac s udelením medaily za udatnosťa zdatnosť dnešnej výkonnostnej spoločnosti. Je to teda bezmála heroická udalosť.
Súčasne so stupňovaním závažnosti ochorenia, teda v neskorších štádiách ochorenia, stúpa pravdepodobnosť súčasného výskytu depresie a s tým spojeného vyššieho rizika samovrážd. Preventívna zdravotná starostlivosť o časť populácie postihnutej Burn-out syndrómom, napríklad na pracovisku, je z tohto dôvodu aj prevenciou samovrážd. Súčasne je potrebné podotknúť, že by bolo veľkou chybou zameniť resp. zúžiť Burn–out syndróm na depresiu z vyčerpania. Burnout a depresia sa vyskytujú predovšetkým v neskorých štádiách Burn-out syndrómu často spoločne, ale tieto dve ochorenia sa nemusia vyskytovať vždy asociované. Adekvátna Burn-out diagnostika vyžaduje presnú diferenciálnu diagnostiku vo vzťahu k depresii, chorobnej závislosti a iným poruchám.
Už Freudenberger popísal dve fázy a dvanásť štádií ochorenia. Fáza 1: Fáza vnímaná – pocitová, je charakterizovaná chronickou únavou, vyčerpaním, cynizmom, snahami o kompenzáciu a ľahostajnosťou. Fáza 2: Fáza nevnímaná – nepociťovaná, je charakterizovaná nedočkavosťou, podráždenosťou, psychosomatickými ťažkosťami a depresiou. Ako praktizujúci internista môžem konštatovať, že sa v zásade všetky internistické ochorenia môžu vyskytovať ako sprievodné ochorenia Burn-out syndrómu. Nasledovné charakteristiky by mali byť pri diagnóze Burn-out syndrómu splnené: 1. Vyčerpanie (vyhorenie) fyzické a/alebo duševné. Vyhoretý je ten, kto dlhú dobu “horel”. V anamnéze má byť potvrdená dlhotrvajúca, trvalá záťaž. 2. Depersonalizácia (odcudzenie) 3. Ineficiencia / redukovaná osobná angažovanosť, redukovaná výkonnosť, redukovaná spokojnosťso svojimi výkonmi. Dvanásť štádií Burn-out syndrómu podľa Freudenbergera
Štádium 1: Potreba dokázať si
Štádium 2: Zvýšené nasadenie
Štádium 3: Subtílne zanedbanie vlastných potrieb
Štádium 4: Potlačenie konfliktov a potrieb
Štádium 5: Predefinovanie hodnôt
Štádium 6: Zosilnené zamlčanie vyskytujúcich sa konfliktov
Štádium 7: Stiahnutie sa do pasivity
Štádium 8: Pozorovateľne zmeny v správaní
Štádium 9: Depersonalizácia – strata pocitu pre vlastnú osobnosť
Štádium 10: Vnútorná prázdnota
Štádium 11: Depresia
Štádium 12: Úplné vyhorenia – vyčerpanie fyzické, duševne, emocionálne
Zhrnutie symptómov:
Idealistické nadšenie, vysoké nasadenie energie, precenenie vlastných schopností a možností, prešľapávanie na mieste, nedostatočné zotavenie, prvé sklamania, pociťovanie nedostatku voľného čašu pre seba, zahmlievanie výhľadu na kariéru, rodinný život a privátne záujmy trpia, presun do pasivity, frustrácia – chronické systémy, úspech – neúspech, byrokracia, nedostatok uznania, nekompetentnosť, psychosomatické nápadnosti, požitie návykových substancii, nad alebo podvýživa, apatia, kríza: dezilúzia, zúfalstvo, chýbajúce alternatívy, rezignácia, zrútenie fyzické, psychické, emocionálne, nebezpečie suicidia.
Individuálna náklonnosť k vzniku Burn–out syndrómu. Kto je mimoriadne ohrozený
Neuroticizmus: vlastnosti ako ustrašenosť, nedostatok sebaúcty, tendencia k iritáciám, obavám a depresii, sklon k nutkavému konaniu, k pocitu viny a labilný pocity sebavedomia sú časté. Chorobná ctižiadosť: osoby, ktorých sebavedomie je založené na pracovných výkonoch vykazujú častochorobnú závislosť na úspech v práci. Perfekcionizmus: vyhoretí si často kladú príliš vysoké ciele, s dosiahnutím sú nespokojní a majú problémy. Syndróm pomocných povolaní: snaha kompenzovať nedostatok pociťovanej lásky a porozumenia z detstva vlastnou sociálnou angažovanosťou v povolaniach napr. zdravotníctvo, kde je ohrozenie Burn-out syndrómom podľa recentných štúdii 50%.
Spoločenské náklady:
I. Práceneschopnosť v priemere 3 – 12 mesiacov
II. 80% percent postihnutých sa po vyliečení nevracajú na pôvodnú pozíciu v práci a spoločnosti
III. Stúpajúci počet predčasných odchodov do invalidného dôchodku v dôsledku psychických porúch
Z pohľadu postihnutého:
Vyhľadať odbornú pomoc by mal postihnutý, ak má chronické bolesti hlavy, kŕčovito, bolestivo stvrdnuté svalstvo krčnej chrbtice a ramenného pletenca, poruchy spánku, chronické bolesti bedrovej a hrudnej chrbtice, chronický zápal žalúdočnej sliznice, zvýšený krvný tlak, hučanie v ušiach, závrate, trvalý pocit únavy, záchvaty, búšenia srdca, bolesti kĺbov, poruchy libida, pocit strachu, pochybnosti vo svoje schopnosti, pocit viny, pocit vnútorného napätia, strata motivácie, pocit zvýšenej agresivity, excesívne užívanie látok spôsobujúcich závislosť ako tabak, alkohol, káva, rôzne drogy a lieky, ak pozorujete prechod do pasivity v sociálnych vzťahoch a aktivitách vo voľnom čaše. Najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc je, ak pozorujete poruchy koncentrácie, neschopnosť rozhodovania sa v problematických situáciách denného života, v prípade pocitu vnútorného prázdna. Zhrnutie: Od porúch spánku k Burn-out syndrómu:
1. Máte poruchy spánku ? Zobudíte sa často po troch hodinách spánku a neviete už zaspať ?
2. Cítite sa už viac ako 6 mesiacov úplné vyčerpanie ?
3. Máte pocit, že reagujete cynicky v spoločnosti Vašich kolegov, známych alebo zákazníkov ?
4. Chýba Vám často energia pre najzákladnejšie úlohy bežného života ?
5. Potrebujete čoraz dlhšie, aby ste sa zotavili ?
6. Sťahujete sa častejšie do pasivity voči Vašim známym ?
7. Cítite sa byť unavení už ráno počas vstávania ?
8. Trpíte poruchami koncentrácie a zabúdaním ?
9. Stratili ste radosť z vykonávania väčšiny vecí, ktoré vykonávate ?
10. Máte pocit, že dokážete dosiahnuť čoraz menej so stále stúpajúcim nasadením energie ?
Ako ste na tom Vy, našli ste niekde priestor a možnosti pre svoj osobnostný alebo kariérny rast ? Ak hľadáte odpovede na podobné otázky, resp. máte záujem investovať do rozvoja seba samého, alebo svojich spolupracovníkov - sme tu pre Vás: TvojKouč.sk
