Pozrime sa teraz trošku na manažment, čo hovoria teórie a skúsme si nasledujúce poznatky v prípade potreby preniesť do praxe vlastného života a práce. Manažérska funkcia vedenia ľudí sa zaoberá predovšetkým takými skupinami problémov, akými sú: štýly vedenia, komunikácia, motivácia a práca skupín. Podmienkou úspechu vedúceho pracovníka (manažéra) je efektívna práca s ľudmi. Vedenie ľudí je jednou z foriem, ktoré sa používajú pri pôsobení na pracovníkov, a ktoré sa označujú ak systém práce s ľudmi. V procese vedenia ľudí vždy ide o pôsobenie na psychiku pracovníka, ovplyvňovanie jeho psychických vlastností, utváranie a rozvíjanie jeho osobnosti. Riadenie ľudí uskutočňuje vedúci v podstate tromi spôsobmi: Osobný príklad Nepriame ovplyvňovanie na pracovníkov Priame ovplyvňovanie Správanie vedúceho pracovníka je vymedzené jeho jednotlivými prejavmi v priebehu riadiacej a koordinačnej činnosti v skupine.
Základné štýly vedenia:
Vedenie pracovníkov má zabezpečovať cieľavedomý a trvalý súlad záujmov a potrieb pracovníkov s cieľmi a úlohami podniku. To vyžaduje jasnú a dlhodobú koncepciu rozvoja podniku ako východisko pre vymedzenie konkrétnych cieľov pre pracovnú skupinu, i jednotlivcov, ktoré sa realizujú v zložitých väzbách a konfliktných vzťahoch. Vedenie pracovníkov sa považuje za základnú náplň manažérskych činností. Podstata tejto funkcie sa najčastejšie vymedzuje ako schopnosť či umenie viesť, usmerňovať a stimulovať podriadených spolupracovníkov ku kvalitnej a tvorivej práci a tým prispievať k zabezpečeniu podnikateľských úspechov firmy. Teória i prax pozná rôzne prístupy vedúcich pri usmerňovaní podriadených spolupracovníkov. V zásade sa uvádzajú tradičné štýly vedenia ľudí a to: autokratický, demokratický a liberálny. Toto zjednodušenie je len teoretické, pretože v praxi sa nevyskytuje vedúci, ktorý by používal vyslovene len jeden štýl vedenia a preto radšej používame označenie, že inklinuje k určitému štýlu.
Autokratický štýl vedenia je charakteristický uplatňovaním vôle vedúceho, jeho myšlienok, názorov, bez ohľadu na názory a stanoviská podriadených, až po používanie mocenských prostriedkov. Manažér používajúci takýto štýl vedenia postupuje na základe príkazov, direktívneho riadenia, v interakcii s ostatnými členmi sa viac zameriava na úlohy, sám rozhoduje o všetkom, udržuje nízku komunikáciu medzi členmi skupiny, všetko sa usiluje sústrediť do svojich rúk a vystupuje v pozícii jediného rozhodovateľa, príkazcu i zodpovedného pracovníka. Tým, že v skupine znižuje možnosti komunikácie, sťažuje formovanie vzťahov medzi členmi skupiny a tým znižuje skupinovú súdržnosť. Ďalším dôsledkom takéhoto konania vedúceho je vytváranie ovzdušia nedôvery, potláčanie iniciatívy podriadených, odlišných názorov, vrátane postihov. V rámci tohto štýlu sa vyskytujú tri pojmy, ktoré sa obsahovo čiastočne líšia a sú zoradené podľa miery „negatívnosti“ vzťahu vedúceho pracovníka k podriadeným.
Autoritatívny štýl
vyplýva zo zneužívania alebo využívania postavenia vedúceho pracovníka vo formálnej organizačnej štruktúre a čiastočne i v neformálnej štruktúre, ako výsledku jeho určitých kvalít, schopností a zásluh. Sú to najmä kvality odborné.
Autokratický štýl vedenia
(autokracia – samovláda, neobmedzená vláda jedinca), prejavuje sa v správaní hlavne tých jedincov, ktorí takýmto správaním zakrývajú nedostatky vo svojich schopnostiach a skúsenostiach, t.j. vo svojej kvalifikácii. V niektorých prípadoch je však možné tento štýl akceptovať a to najmä o vyhranených, medzných a kritických situáciách, keď je potrebné rozhodovať okamžite a mobilizovať k činnosti všetky disponibilné zdroje. Nie je však možné s takýmto štýlom súhlasiť vtedy, ak ho vedúci pracovník používa vo vzťahu k podriadeným vždy.
Diktátorský štýl
je krajným prejavom vôle jedinca, ktorý vidí a vynáša len seba a likviduje akýkoľvek nesúhlas alebo iný názor.
Demokratický štýl
vedenia je menej direktívny, berie do úvahy cítenie a názory členov skupiny. Ochotne rozdeľuje svoju právomoc medzi podriadených, nepoužíva donucovacie prostriedky, ale presvedčuje. Podporuje dobré medziľudské vzťahy v skupine, umožňuje komunikáciu medzi členmi a formuje pozitívne vzťahy s podriadenými. Je prístupný z hľadiska utvárania vzťahov v skupine a formou medziľudských kontaktov motivuje členov skupiny. Tento štýl sa vyskytuje v dvoch podobách:
Čistý demokratický štýl
vyjadruje podiel kolektívu na rozhodovaní. Tento pojem však možno zameniť za kolektívne rozhodovanie bez rešpektovania rozhodovacej právomoci a zodpovednosti vedúceho. To sa niekedy odráža v pojme kolektívny štýl.
Participatívny štýl
participácia – spoluúčasť). Lepšie vyjadruje účasť jednotlivcov a kolektívov na riadení, ako aj možnosť podielať sa svojimi názormi a myšlienkami na ňom.
Liberálny štýl
vyjadruje postavenia vedúceho pracovníka ako len reprezentanta podriadeného kolektívu. Vedúci pracovník je ku kolektívu zhovievavý a poskytuje mu úplnú voľnosť v konaní. Negatívnym dôsledkom je vytváranie klík na pracovisku, presadzovanie osobných záujmov a cieľov, neplnenie úloh a nedostatky vo fungovaní pracoviska, až úplná anarchia. V rámci tohto štýlu sa vyskytujú tri modifikácie:
Liberalistický štýl
vedenia vystihuje snahu o bezkonflitný prístup vedúceho pracovníka k podriadeným a jeho ústupčivosť pred požiadavkami kolektívu.
Pasívny štýl
vedenia vyjadruje pasivitu a defenzívnosť vedúceho a na druhej strane aktivitu podriadeného kolektívu. Pasívny vedúci neplní ani svoju formálnu úlohu.
Laissez
faire štýl (laissez faire – zásada ekonomického liberalizmu, požadujúca voľnú hru hospodárskych subjektov bez akýchkoľvek zásahov), je najmenej používaný a vhodný pojem. V podstate vyjadruje požiadavku podriadených na vedúceho, aby im nezasahoval do ich činností. Liberálne štýly vedenia sa všeobecne v praxi pokladajú za neprijateľné v každej situácii. Vedúci pracovník, ktorý inklinuje k tomuto štýlu, by nemal vo svojej funkcii vôbec zotrvať. V súčasnosti vo vyspelých krajinách najmä v dôsledku technického rozvoja a vyššej kvalifikačnej úrovne pracovníkov sa uprednostňuje participácia zamestnancov, to znamená preferovanie mäkkých metód riadenia s vyššou mierou demokracie v konaní podriadených pracovníkov. Participácia pracovníkov je spätá s procesom delegovania v riadiacej činnosti vedúceho, ktorý sa skladá sa z troch vzájomne previazaných činností:
1. prideľovanie povinností (stanovenie pracovných úloh podriadeným pracovníkom prostredníctvom efektívnej komunikácie) 2. udelenie právomocí (podmienky pre plnenie úloh, podpora a potrebné zdroje) 3. vyžadovanie zodpovednosti (kontrolné mechanizmy a spätná väzba umožňujúca hodnotiť vykonanú prácu). Predpokladom fungovania tohto procesu je efektívna komunikácia, dôvera a nepretržitá interakcia. Každá z činností procesu delegovania tvorí jeden vrchol trojuholníka, ak nie sú v práci vedúceho obsiahnuté všetky činnosti (napr. nedeleguje komplexne a dôsledne) vznikajú problémy (konštrukcia trojuholníka sa zrúti).
Ako ste na tom Vy, našli ste niekde priestor a možnosti pre svoj osobnostný alebo kariérny rast ? Ak hľadáte odpovede na podobné otázky, resp. máte záujem investovať do rozvoja seba samého, alebo svojich spolupracovníkov - sme tu pre Vás: TvojKouč.sk
