Najlepší spôsob, ako ušetriť čas, je vedieť povedať „Nie“. Odmietnuť je však pre väčšinu z nás veľmi ťažké, dokonca aj vtedy, keď je naša záporná odpoveď namieste. Ľudia neradi hovoria „Nie“, pretože sa obávajú, že by sa mohli druhého dotknúť či stratiť jeho priazeň, alebo jednoducho nechcú v danú chvíľu urobiť žiadne rozhodnutie. Najväčším nebezpečenstvom je naše mylné presvedčenie, že odkladaním rozhodnutia či odmietnutia ušetríme čas. Opak je pravdou. Keď sa cítite preťažení alebo vyčerpaní, je omnoho jednoduchšie povedať: „Nechajte ma premyslieť si to“ alebo „Možno áno, poviem vám neskôr“, než celú vec okamžite premyslieť a zmiesť ju zo stola. Odkladanie je zvlášť lákavé, keď už dopredu viete, že vaša odpoveď bude záporná. Predstavme si modelovú situáciu:
Volali mi z firmy XY, aby som využil ich služby. Ponuka je zaujímavá, predajca mi ponúka limitovanú akciu a ja som na hrane, či ju využiť alebo nevyužiť. Inými slovami – neviem sa rozhodnúť. A tak sa počujem, ako im hovorím: „Pošlite mi e-mail, ja sa na to pozriem a zavolajte mi budúci týždeň!“ Samozrejme, že celý týždeň som sa k tomu nedostal. Asi už viete, čo sa stane – z firmy mi volajú znova. „Tak ako ste sa rozhodli?“ A zas sa počujem, ako hovorím: „Viete, nemal som čas sa na to pozrieť, ale koncom mesiaca to pozriem...“ Čo myslíte, čo sa stane koncom mesiaca? Takto môžem fungovať veľmi dlho, až pokiaľ sa nerozhodnem alebo predajca nestratí trpezlivosť. Zatiaľ ma to stálo 2 x 10 minút telefonovania s predajcom služby, okrem toho som strávil 2 x 5 minút na čítanie si ponuky a ďalších 30 minút surfovania po internete, kde som hľadal iné ponuky. Nechal som si poslať ponuky od konkurencie, a tak mám informácií ešte viac. A ešte stále sa neviem rozhodnúť...
Ako z toho von ?
Situácia, pred ktorou dnes stojíte, sa v budúcnosti sama nevyrieši a pretože ste jej dnes nevenovali 5 minút, strávite s ňou zajtra omnoho viac času. Je to ako snehová guľa, ktorá sa neustále nabaľuje. U podobných odkladaných rozhodnutí som už toľkokrát nakoniec počul „Nie“, že skutočne preferujem okamžitú zamietavú odpoveď pred zbytočným predlžovaním. Okamžité „Nie“ býva totiž lepšie pre všetkých zúčastnených. Obom stranám šetrí čas a poskytuje isté uspokojenie. Predstava, že sa danou vecou už nebudete musieť znovu zaoberať, vo vás vyvolá podobný pocit, ako keby ste niečo skutočne dosiahli. V podstate sú za týmto problémom podľa mojich skúseností 2 základné príčiny:
1. Nevieme sa rozhodnúť. Otázka znie, prečo je to tak? Predstavím vám zopár odpovedí z našich tréningov. Skúste si skôr, ako prečítate môj tip, poradiť sami.
• Chýbajú mi informácie. Tip: Tak ich získajte!
• Musím sa spýtať svojho šéfa. Tip: Choďte sa ho spýtať! Čo však spravíte, ak sa vás šéf spýta: „Čo by si urobil ty?“ Je jednoduché prehodiť zodpovednosť na šéfa, možno on nevie povedať NIE. Potom sa však nečudujte, že na vás nebude mať čas.
• Nie som si istý, či mám na to rozpočet. Tip: Sadnite si a rátajte!
• Nemám čas sadnúť si a rozmýšľať. (Tu nemusím písať komentár...)
• Nemôžem o tom rozhodnúť sám. (Často sa potom dozviem, že informácia ešte nebola nikomu posunutá...)
• Nie som si istý, ako sa mám rozhodnúť. Tip: Možno je to preto, že nemáte dobre stanovené priority! Tieto by ste mali mať jasne definované. Položte si otázku: „Je táto služba v súlade s mojím hlavným cieľom ?“ Absencia hlavného cieľa môže byť dôvod, prečo neviete povedať NIE! Alebo aj ÁNO!
Cieľ by mal byť KARAT: Konkrétny – Ambiciózny – Realistický – Akceptovateľný – Termínovaný. Cieľ: Čo mi prinesie splnenie cieľa ? Čo ma bude stáť splnenie cieľa? (úsilie, prekážky, komplikácie, musím sa niečoho vzdať ? Čo sa stane, ak svoj cieľ nedosiahnem Chcem cieľ skutočne splniť ?
Ak ste strávili dosť času nad svojimi prioritami a viete, KAM SA CHCETE DOSTAŤ, je potom vaše rozhodovanie v „malých“ rozhodnutiach jednoduché. Položte si niekoľko otázok: Vedie ma tento spôsob priamo k cieľu? Vedie ma nepriamo k cieľu? Je to niečo, čo ma k cieľu nepriblíži? Ak je to niečo, čo mi pomôže dosiahnuť cieľ, mám na to zdroje? Ak „Áno“, výborne. Máte rozhodnutie. Povedzte ÁNO. Ak „Nie“, výborne. Máte rozhodnutie. Povedzte NIE. A čo ak „Áno“, ale nie sú na to zdroje? Kde sa dajú tieto zdroje získať? Ak ich získať neviete, povedzte NIE. Ak sa zamotávate, stanovte si čas, ktorý budete tomuto rozhodnutiu venovať a ak sa ani po tomto čase nebudete vedieť rozhodnúť, radšej povedzte NIE.
Príklad 1: Mojou prioritou je pomáhať ľuďom na ceste k úspechu, väčšinou pomocou školení. Tento rok sme si s kolegom dali do plánu aktívne publikovať, dávať tipy a vytvárať newsletter pre účastníkov školení. Keď mi prišla ponuka napísať článok pre časopis Zisk manažment, bolo moje rozhodovanie jednoduché! Článok ma priamo vedie k môjmu cieľu! Ako môžete vidieť, povedali sme „Áno“
Príklad 2: Volal mi potenciálny zákazník: „Dobrý deň, od môjho známeho som počul na vaše školenia iba chvály“ (vždy poteší, ak vás niekto pochváli). „Chceli by sme, aby ste nám pripravili školenie pre našich manažérov“ (tak to je tuším ešte lepšie, cítim, ako sa usmievam...). Ako správne tušíte, teraz príde ten háčik... „Chceme to urobiť v apríli a už máme aj vybraný termín.“ Zistil som, že je síce ešte voľný, ale ak poviem „Áno“, môj kalendár bude definitívne plný a budem mať problém stíhať kvalitne prípravu na školenia. Musel som teda na tento termín povedať „Nie“
Ako rozhovor skončil ? Klient bol spočiatku sklamaný a cítil som, že s touto alternatívou nerátal. Informoval ma, že už je všetko pripravené, hotel zaistený, účastníci prídu z rôznych kútov sveta... Veľmi má lákalo v tomto bode povedať: „Viete čo, tak to teda urobme...“ Ak vám však môžem poradiť, najlepšie je nechať druhú stranu rozprávať do posledného slova.
Klient teda pokračoval: „Takže termín už meniť nemôžeme a vy to máte obsadené, do kelu!“ V tomto bode sa skončila jeho emočná reakcia a začal hľadať racionálne riešenie. „Asi teda budeme hľadať niekoho iného. Vy asi nie ste jediný lektor vo firme, však? Čo keby to zabezpečil niektorý z vašich kolegov?“ Pozrel som sa teda, ako sú na tom kolegovia. A naozaj – ponúkol som školenie kolegovi, ktorý mal ten týždeň ešte voľný. Nie vždy sa to končí „happyendom“, ale šance sa zväčšujú, ak rozmýšľame racionálne a nie cez emócie.
2. Nechceme ublížiť. Povedať NIE dodávateľovi, bez ktorého sa zaobídeme, je jednoduché. Horšie je to, ak máme povedať NIE niekomu, koho dobre poznáme. Cítime, že druhému možno ublížime, naše odmietnutie preňho bude sklamaním alebo si ho dokonca znepriatelíme. Preto často volíme odpovede typu: „Možno, uvidím, porozmýšľam a dám ti vedieť“ – a to aj vtedy, kedy by bolo namieste povedať jasné NIE. Odkladanie je veľmi lákavé v situácii, keď sme v strese, chvate či preťažení. Máme totiž falošný pocit, že získame čas a problém „vyšumí“. Opak je pravdou. Čas nezískame a druhú stranu iba utvrdíme v tom, že naša odpoveď bude kladná. Neskoršie odmietnutie ju sklame a rozčúli oveľa viac, než rovno povedané NIE. Povedať NIE v situácii, kedy je to nutné, šetrí obom stranám nervy i čas a prináša uspokojenie z vyriešenej situácie. Nám i nášmu partnerovi. A to je predsa dôvod k spokojnému úsmevu. Jednoduchý návod, ako povedať NIE:
• nájdite si čas a svoje rozhodnutie si premyslite
• pamätajte: ak to budete odkladať, bude to iba horšie!
• jednoducho a zreteľne naformulujte svoje NIE
• pochopte, že ak prídu emócie zo strany odmietnutého, je to normálne. Frustrácia, hnev, sklamanie sú súčasťou reakcie limbickej časti mozgu a sú rýchlejšie než racionálne uvažovanie;
• nechajte ho hovoriť do posledného slova. Počkajte, kým skončia emócie a začne uvažovať racionálne
• vysvetlite, že vaše stanovisko je definitívne a ak máte možnosť pomôcť, ponúknite toto riešenie. Nemusíte však ponúkať alternatívne riešenia – máte právo povedať NIE. Druhá strana sa často z frustrácie pokúša v nás vyvolať pocit viny
Ako ste na tom Vy, našli ste niekde priestor a možnosti pre svoj osobnostný alebo kariérny rast ? Ak hľadáte odpovede na podobné otázky, resp. máte záujem investovať do rozvoja seba samého, alebo svojich spolupracovníkov - sme tu pre Vás: TvojKouč.sk
